Zachráňme planétu Zem

Kým my začneme kolonizovať len našu slnečnú sústavu, tak to potrvá, a to poviem bez obáv tisícročia. Keď nie kôli technológiám, tak kôli peniazom a zdrojom. Aké pekné by to bolo osídliť taký Mars napríklad. Že? Ale má to viac háčikov: Nie je tam kyslík a je tam riedka atmosféra. Síce sa uvažuje nad tým že by sa tam vysadili baktérie ktoré znesú extémne nízke teploty a ktoré by "vyrobili" svojou činnosťou a rozkladom hornín skleníkové plyny a planétu zohriali a rozbehli "kolobeh" vody, ak by sa niečo z tých polárnych čiapočiek vôbec niečo uvoľnilo (už sa skúmajú baktérie ktoré prežívajú v Antarktíde v extrémnych podmienkach). Hoci je vody vraj dosť pod povrchom, ale ako by sme ju dostali v masovom množstve hore? To je otázka... Ak by to tie baktérie prežili (tú svoju misiu) bombardované kozmickým žiarením v pekne riedkej atmosfére, tak by mohli prísť na rad nižšie rastliny a možno aj stromy - a to máme pekné storočia za sebou. Prichádza ďalší problém. Tiaž Marsu je 1/3 oproti Zemi. A to je problém poriadny. Ono by sa tam hopkalo pekne po povrchu, ale ako by sa tam rodili deti?? Vývoj všetkého živého potrebuje aj svoje podmienky v ktorých je "zabehané". Robili sa pokusy na potkanoch na stanici MIR. Gravidné potkany, u ktorých sa plod vyvýjal počas celého času v kozme porodili debilné potomstvo, ktoré nebolo schopné normálne fungovať (mozgové štruktúry sa vďaka absencii gravitácie nevyvíjali správne). Tie ktorých gravidita prebehla vo väčšej miere na Zemi a len posledné dni strávili v kozme porodili zdravé potomstvo, ale mláďatá boli ťažkopádne a mali problém v kozme fungovať. Toto chovanie vymizlo po návrate na Zem a tam sa po čase dostali do normálu. Niečo podobné by sa mohlo udiať aj na Marse. Po celom povrchu by nemohli byť zariadenia s umelou gravitáciou ak by sme tam chceli odlifrovať väčšinu ľudí. S tiažou ma napadá ešte udržanie si hmotnosti a vitality u kolonistov. V menšej tiaži treba intenzívne cvičiť aby neochablo svalstvo a neredli kosti. Vie si niekto predstaviť že by sa toto všetko dalo uhrať s veľkým množstvom ľudí - pri skutočnej kolonizácii a nie len pri založení výzkumnej stanice? Trvalým osídlením napr. Marsu, (ak by sa ľudia nejakým spôsobom predsa len uchytili) by časom vznikla pôsobením miestnych podmienok "nová rasa". Všetky fyzikálne vplyvy by vymodelovali novú bytosť ktorá by sa od nás líšila vzhľadom a možno aj myslením. Popritom obyvateľstvo Zeme rastie astronomicky rýchlo každým rokom. Riešenie preľudnenia budeme asi radšej riešiť tu na našej planéte. Ono sa hovorí, že: "Žena prestane rodiť vtedy, keď sa naučí písať". (Nie je to myslené ako urážka). Je to asi jedno z riešení ktoré by mohlo zabrať keby bolo použité. Západné krajiny už touto cestou idú, otázkou je ako to aplikovať v krajinách 3-ho sveta, keď nám ľuďom z bohatšej časti sveta ich chudoba tak vyhovuje... *hudik.blog.sme.sk

Surovinami plytvajú hlavne vyspelé priemyselné štáty. Chudobné krajiny zasa planétu zaťažujú príliš veľkým počtom obyvateľov. Hlavne kvôli nim bude do roku 2050 na Zemi žiť 9,2 miliardy ľudí. Preľudnenie so sebou prinesie ďalšie problémy, napríklad ten so zásobovaním pitnou vodou. Kvôli klimatickým zmenám, populačnej explózii a rastúcej spotrebe na hlavu by sa v roku 2025 mohli bez prístupu k čistej vode ocitnúť tri miliardy ľudí," varujú vedci v štúdii State of the Future 2009. Následky budú fatálne - o vodu sa bude bojovať vo vojnách, na úteku sa ocitnú milióny ľudí. Zvýši sa množstvo nakazených infekčnými chorobami. Mimochodom už dnes sú infekcie druhou najčastejšou príčinou smrti na svete. Viac ako 42 miliónov ľudí žije s HIV/AIDS, z toho tri štvrtiny v chudobnej subsaharskej Afrike.

(úryvky zo správy OSN: Gobal Enviromental Outlook, zverejnenej 27.5.2002) V roku 2030 bude polovica sveta trpieť nedostatkom vody, 70 percent zemského povrchu bude pokryté mestským osídlením, Zem bude musieť uživiť ďalšie 2 miliardy ľudí. 70 percent prírody bude behom nadchádzajúcich tridsiatich rokov zničené, príde k hromadnému vymieraniu biologických druhov a v mnohých krajinách sveta sa rozloží ľudská spoločnosť.“ Tieto neradostné predpovede prináša správa, ktorú pre OSN vypracovalo 1100 vedcov. Správa OSN načrtáva štyri možné alternatívy rozvoja planéty. Jedným z nich je pokračovanie rozvoja svetovej ekonomiky súčasným spôsobom, vrátane dnešného spôsobu rozvoja voľného obchodu a úsilia o krátkodobé zisky na úkor životného prostredia. Hlavným faktorom druhej alternatívy je strach z terorizmu a hromadná imigrácia do bohatých oblastí Zeme. Táto druhá alternatíva by znamenala svet rozdelený na chudobných a bohatých, obmädzenie slobody pohybu a demokracie na bohaté enklávy ako Európa a Severná Amerika, ktoré by boli chránené pred ostatným svetom bariérami, ktorých účeľom by bolo zabrániť chudobným a zúfalým ľuďom, aby sa do nich dostali. Tretia alternatíva vývoja je založená na silnej vládnej politike: vlády sa snažia ochraňovať životné prostredie v rámci medzinárodných zmlúv, ktoré však nie sú stopercentne úspešné. Štvrtá alternatíva je scenár, kde sú všetky rozhodnutia ľudskej spoločnosti založené na ideách trvaloudržateľného života a nie na krátkodobých ziskoch a chtivosti po peniazoch. V správe OSN sa uvádza, že scenár, kde sa dáva prednosť „voľnému trhu“, nedopadne dobre pre ľudí ani životné prostredie. Podľa Klausa Topfera, výkonného riaditeľa ekologického programu OSN, by mala v záujme budúcnosti ďalších generácií a celej planéty, dostať všetku našu podporu štvrta spomenutá alternatíva. Správa OSN však varuje: Čas sa kráti !

„Ak budeme pokračovať dnešným tempom v ničení prírody, bude Zem do roku 2050 takmer celá zničená. Jej obyvatelia budú musieť za päťdesiat rokov kolonizovať dve nové planéty, ak nepoklesne rýchlosť spotreby prírodných zdrojov“ konštatuje analýza organizácie World Wildlife Fund, zverejnená začiatkom júla 2002 v Ženeve. Správa je založená na vedeckých informáciách z celého sveta a dokazuje, že za posledné tri desaťročia ľudstvo zničilo tretinu prírody na tejto planéte. Správa varuje, že buď ľudstvo rýchle a dramaticky zníži svoju spotrebu, alebo nebude planéta Zem schopná uživiť svoje obyvateľstvo, ktorého počet nezadržateľne rastie. Odborníci varujú, že z morí úplne zmiznú ryby, z pevnín lesy a nastane nedostatok pitnej vody. Správa poukazuje na to, že buď ľudstvo obmedzí svoj extravagantný životný štýl, alebo budú musieť vedci urýchlene nájsť inú planétu, an ktorej by bol možný život ľudí. Vzhľadom na to, že nájdenie takejto planéty je nepravdepodobné, jedinou možnosťou je obmedzenie spotreby. V rokoch 1970 - 2002 sa znížilo množstvo lesov asi o 12 percent, biodiverzita v oceánoch poklesla o tretinu a množstvo ekosystémov, založených na pitnej vode pokleslo o 55 percent. Ohrození nie je iba človek. Vedci skúmajúci údaje o 350 druhov cicavcov, vtákov, plazov a rýb, tiež zistili, že počet mnohých prírodných druhov sa znížil viac než o polovicu. Martin Jenkins, hlavný poradca pre World Conservation Monitoring Centre v Cambridgi, ktoré pomáhalo túto analýzu vypracovať, konštatoval, že sa situácia zhoršuje ďaleko rýchlejšie, ako kedykoľvek predtým. Správa konštatuje, že životné prostredie ničia predovšetkým bohaté štáty. Ľudská spotreba sa za posledných tridsať rokov zdvojnásobila a ďalej sa zrýchľuje, každým rokom stúpa o 1,5 percent.